Oznámenia

Fond na podporu umenia žiada, aby nedochádzalo k zásadným systémovým zmenám vo fondoch bez riadnej participácie dotknutých subjektov. Akékoľvek zásahy do fungovania fondov by mali prebiehať v spolupráci s dotknutými inštitúciami a prejsť riadnou odbornou diskusiou naprieč všetkými oblasťami umenia a kultúry. Je preto potrebné, aby prípadné legislatívne zmeny vychádzali z dôkladnej analýzy aktuálneho stavu a prešli riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním.

Na tlačovej konferencii Ministerstva kultúry zazneli viaceré nepresné informácie o spôsobe prerozdeľovania finančných prostriedkov Fondom na podporu umenia a mechanizmoch jeho kontroly zo strany štátu.

Fond na podporu umenia je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom, to znamená, že nerozdeľuje finančné prostriedky podľa vlastného uváženia a Ministerstvo kultúry SR nepresúva finančné prostriedky nejakým spôsobom, ale na základe podmienok upravených predovšetkým v zákone o Fonde na podporu umenia. Všetky relevantné dokumenty, vnútorné predpisy aj rozhodnutia komisií sú v najkratšom možnom termíne zverejňované na webovom sídle FPU.

Keďže fond poskytuje verejné prostriedky podlieha kontrole štátnymi orgánmi. Vo fonde za posledných 8 rokov prebehla kontrola poskytovania finančných prostriedkov za roky 2016 až 2020, a to tromi kontrolnými orgánmi, konkrétne Úradom vládneho auditu, Ministerstvom kultúry SR a Protimonopolným úradom. Aktuálne prebieha kontrola Najvyšším kontrolným úradom zameraná na roky 2021 až 2023 podpornej činnosti. Zároveň fond odpočtuje Ministerstvu kultúry a Ministerstvu financií na mesačnej a ročnej báze nakladanie s finančnými prostriedkami. Kontrolu hospodárenia navyše zabezpečuje aj dozorná komisia fondu, v ktorej sú všetci členovia a členky menovaní priamo Ministerstvom kultúry.

Na tlačovej konferencii pani ministerky zároveň opakovane zaznelo, že Ministerstvo nemá priamy dosah na podpornú činnosť fondu. Ministerstvo má však možnosť stanoviť priority podpornej činnosti fondu a vyčleniť maximálne 20% z ročného rozpočtu fondu na ich plnenie. Túto možnosť využilo Ministerstvo za osem rokov iba raz. Zároveň vymenúva všetkých členov a členky rady, ktorá je najvyšším orgánom fondu. V tejto súvislosti treba podotknúť, že už 3 mesiace nie je obsadené uvoľnené miesto v rade.

Čo sa týka posudzovania predložených projektov, to spadá do kompetencie nezávislých odborných komisií na základe jasne definovaných a zverejnených kritérií hodnotenia. Ich členky a členov nominujú priamo umelecké komunity, ktorých sa vybraný podprogram týka.

„Odborné komisie hodnotia a diskutujú jednotlivé projekty podľa jasne definovaných a zverejnených kritérií. Rozhodovanie komisií je pritom autonómne a nevstupuje doňho žiadny z orgánov fondu, teda ani riaditeľ alebo rada fondu.” ako uviedol predseda rady fondu Dušan Buran.

Vo väčšine európskych krajín funguje práve tento model. Návrat k systému kde politici a političky rozhodujú o tom, kto získa podporu a v akej výške by bol výrazným krokom späť.

„Na tlačovej konferencii bola taktiež menovaná konkrétna organizácia čerpajúca podporu z FPU v náznaku, že fond podporuje projekty podľa žiadateľa. Považujem za zavádzajúce, keďže neboli uvedené ucelené informácie, keďže fond prostriedky poskytuje nie niekomu, ale na konkrétny projektový zámer a konkrétne aktivity, ktoré musí prijímateľ aj zrealizovať. Rozhodujúcim parametrom je pritom kvalita projektu a prínos pre rozvoj podporovaných oblastí. Navyše komisia neposudzuje žiadny projekt vytrhnuté zo súvislostí, ale vždy aj v konkurencii s inými projektmi,“ uviedol riaditeľ fondu Róbert Špoták.

Fond podporuje 15 rôznych oblastí umenia a kultúry od hudby a literatúry cez múzeá a galérie až po kultúrne centrá. V rozličných výzvach rozhoduje počas roka vyše 70 odborných komisií. Príkladom sú aj verejné knižnice, ktoré v roku 2023 získali takmer 2 200 000€ na rozvoj infraštruktúry, nákup kníh a organizovanie podujatí. Zároveň sú jednou z najviac podporovaných oblastí vôbec. Výrazne je zastúpená aj podpora tradičnej kultúry, kde bolo prerozdelených viac ako 1 600 000€. Tradičná kultúra bola v roku 2019 podporená aj mimoriadnym príspevkom vo výške viac ako 2 800 000€. Fond zaviedol aj inovatívny program mesta kultúry, ktorý pre vybrané mestá predstavuje systémovú podporu rozvoja kultúrnej a umeleckej infraštruktúry na miestnej a regionálnej úrovni. Podpora v tomto programe smeruje najmä do menších miest v regiónoch. Aktuálne bude nasmerovaná do mesta Humenné. Čo sa týka právnej formy žiadateľov, najviac podporených projektov majú dlhodobo obce, VÚC a nimi zriadené organizácie.

„Pokiaľ by sme mali hovoriť o skutočných potrebách v súvislosti s Fondom na podporu umenia, musím spomenúť  nedostatočný rozpočet fondu, na ktorý dlhodobo upozorňujeme a ktorý sa od roku 2018 napriek rastúcemu dopytu a zvyšujúcim sa nákladom na realizáciu projektov nemení. V roku 2023 presiahla žiadaná suma výšku 65 200 000€. Fond mal na prerozdelenie k dispozícii 20 100 000€. Uvedené vedie k situácii, že podporu nezískavajú aj mnohé kvalitné projekty. Fond je zároveň dlhodobo personálne poddimenzovaný,” vysvetlil riaditeľ fondu.

Príloha č. 1: Kompletný zoznam vykonaných kontrol v FPU:

Úrad vládneho auditu SR – trvanie kontroly január až apríl 2019, kontrolované obdobie poskytovania finančných prostriedkov: r. 2016 – 2018

Protimonopolný úrad SR – trvanie kontroly júl až november 2018 – kontrolované obdobie poskytovania finančných prostriedkov: r. 2016 – 2018

Odbor kontroly Ministerstva kultúry SR – trvanie kontroly október až december 2021 – kontrolované obdobie poskytovania finančných prostriedkov: r. 2019 – 2020

Ministerstvo financií SR a Ministerstvo kultúry SR – pravidelné reporty o čerpaní rozpočtu (na mesačnej báze) a vyúčtovanie vždy k 31.12, návrhy rozpočtu verejnej správy na nasledovné 3 roky, odpočet čerpania rozpočtu fondu za ostatné 2 roky

Najvyšší kontrolný úrad SR – trvanie kontroly január až máj 2024 – kontrolované obdobie 2021 – 2023

Príloha č. 2: Štatistické údaje k podpornej činnosti Fondu na podporu umenia.

V roku 2023 presiahla žiadaná suma výšku 65 200 000€. Fond mal na prerozdelenie k dispozícii 20 100 000€.

Fond podporuje široké spektrum právnych foriem žiadateľov. Najviac žiadostí predkladajú mimovládne neziskové organizácie, avšak najčastejšie sú podporované projekty obcí, VÚC a nimi zriadených organizácií.

Rozhodovanie odborných komisií fondu o podpore je dlhodobo regionálne vyvážené. Najúspešnejším žiadateľom v zmysle pomeru podaných a podporených žiadostí je Žilinský kraj, za ktorým sa tesne umiestňuje Banskobystrický kraj. Rozdiely naprieč všetkými krajmi sú však relatívne malé.

Informujeme verejnosť, že dňa 9. 2. 2024 o 11:00 sa v sídle Fondu na podporu umenia (Cukrová 14, Bratislava) uskutoční tlačová konferencia k vyjadreniam ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Dňa 7. 2. 2024 o 14.00 hod. sa v sídle Fondu na podporu umenia uskutoční 2. zasadnutie rady FPU.

Dňa 26. 1. 2024 bolo zverejnené rozhodnutie riaditeľa pre výzvu č. 3/2024 podprogramoch:

1.3.4 Festivaly, súťaže, koncerty – hudobné žánre populárnej kultúry

1.3.5 Aktivity nezávislých hudobných organizácií

1.3.6 Medzinárodné mobility a prezentácie – hudba

5.2.1 Vedecko-výskumná a prezentačná činnosť – múzeá

5.2.3 A Nové stále expozície – múzeá

5.3.1 Vedecko-výskumná a prezentačná činnosť – galérie

Bližšie informácie nájdete tu: https://www.fpu.sk/sk/rozhodnutia-riaditela/

Vzhľadom na intenzívnu debatu o fungovaní verejnoprávnych fondov považujem za dôležité uviesť na pravú mieru, aké kontrolné mechanizmy má štát v prípade FPU k dispozícii.

Všetky tri nezávislé, verejnoprávne fondy – Audiovizuálny fond (AVF), Fond na podporu umenia (FPU) aj Fond na podporu kultúry národnostných menšín (Kult Minor) vznikli za účelom odpolitizovania významnej časti financovania umenia a kultúry. Ide o overený a desaťročia fungujúci model v demokratických krajinách v Európe aj mimo nej. Štát sa však v tomto modeli nevzdáva kontroly nad činnosťou fondov.

Vo FPU má Ministerstvo kultúry SR významný vplyv na zloženie rady FPU – 4 z 9 členov rady menuje minister/ka priamo (bez návrhu), ďalších 5 členov menuje na základe návrhov profesijných organizácií. Žiadny člen alebo členka sa do rady nedostáva bez súhlasu ministerstva. Rada volí riaditeľa, menuje a zostavuje odborné komisie, rozhoduje o pravidlách poskytovania podpory a dozerá na činnosť fondu. Štát má teda kontrolu a dohľad nad všetkými základnými činnosťami a fungovaním FPU.

Ministerstvo má taktiež plnú kontrolu nad zložením dozornej komisie. Dozorná komisia pozostáva z 3 členov. Dvoch menuje ministerka kultúry priamo, jedného menuje na základe návrhu ministra financií. Dozorná komisia vykonáva kontrolu činnosti a hospodárenia FPU, rozhoduje o sťažnostiach voči postupu fondu a dozerá na dodržiavanie zákonov a vnútorných predpisov.

Okrem kontroly nad orgánmi fondu ovplyvňuje ministerstvo aj samotnú podpornú činnosť. Stanovuje napríklad priority podpory. Je navyše oprávnené určiť, že až 20 % z príspevku do fondu bude prednostne použitých na podporu priorít určených ministerstvom. Ministerstvo využilo túto možnosť v histórii FPU iba raz.

V neposlednom rade môže ministerstvo fondu vyčleniť mimoriadne prostriedky, ktoré budú poskytnuté na oblasť a aktivity, ktoré priamo určí. Túto možnosť využíva najčastejšie, či to bola výzva zameraná na činnosť a rozvoj organizácií pôsobiacich v tradičnej kultúre, špeciálna výzva určená na boj s dopadmi obmedzení súvisiacich s COVID-19 alebo výzva Umenie pre školy.

Takýto systém fungovania fondu vyvažuje záujmy štátu so záujmami umeleckej a kultúrnej obce aj všeobecnej verejnosti a prináša do neho rovnováhu, ktorá tu v minulosti chýbala. Nastavené pravidlá zároveň zaručujú poskytovanie podpory založené na odbornom dialógu a zohľadňovaní potrieb a záujmov všetkých zainteresovaných strán.

Odpolitizovaním teda štát nestratil kontrolu nad fungovaním fondov. Do systému však vniesol lepší verejný dohľad, prvok samosprávy zo strany umeleckej a kultúrnej obce. Nie je zrejmé, ako by zvýšenie politického vplyvu vo verejnoprávnych fondoch malo zlepšiť ich fungovanie a či by, naopak, neviedlo skôr k zníženiu transparentnosti a odbornosti pri rozhodovaní o podpore.

Som si vedomý, že vo fungovaní FPU je stále priestor na zlepšenia. Mnohé z nich však vyžadujú nielen snahu vedenia, zamestnancov a zamestnankýň FPU, ale aj dialóg a spoluprácu zo strany politickej reprezentácie a odbornej obce. O tom, ako FPU skutočne a systémovo zlepšiť budem rád diskutovať a intenzívne na tom pracovať.

Róbert Špoták

riaditeľ FPU